Moja 85-ročná suseda musela tlačiť svojho syna na invalidnom vozíku cez koľajničky pre kočíky celé dva roky. Presne toľko trvalo vybaviť povolenie na výstavbu murovanej nájazdovej rampy pre invalidné vozíky.

Zdôrazňujem, 85-ročná starenka! Myslel som si, že to pohne každým úradníkom a že pomoc i nápady sa budú len hrnúť, aby sa nájazdová rampa postavila čo najskôr. Opak je však pravdou. Namiesto ochoty prišla len nechuť, sebeckosť a výhovorky, prečo sa to nedá, no žiadna pomoc v tom, ako zjednodušiť, urýchliť alebo štandardizovať postupy.

V bytovom dome sme realizovali už niekoľko stavieb a rekonštrukcií, takže sme neboli žiadni nováčikovia. Dobre sme vedeli, aké sú postupy a čo všetko si vyžaduje realizácia projektu bezbariérové rampy.

Vedeli sme, že to bude vyžadovať splnenie viacerých podmienok a získanie povolení od rôznych inštitúcií. Preto sme sa svedomito pripravili a vopred si nechali vyhotoviť všetky dokumenty, súhlasy a vyjadrenia od dotknutých strán.

A kolotoč úradníckeho galimatiášu sa začal. Zašiel som na stavebný úrad po radu. Narazil som na prvý problém, ktorý riešili celý mesiac – či stačí ohlásiť drobnú stavbu, alebo bude potrebné stavebné povolenie.

Podľa vtedy platného stavebného zákona, ak rampa nepresahuje 25 m², môže sa namiesto stavebného povolenia podať iba ohlásenie drobnej stavby, čo by celý proces povoľovania urýchlilo. Vždy sú však v hre aj ďalšie okolnosti, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť. Nechal som im celú projektovú dokumentáciu, aby mi poradili správne a aby som nemusel proces žiadostí donekonečna opakovať.

A čo sa stalo? Opakoval som všetko znovu a dookola. Najprv rozhodli, že bude stačiť ohlásenie, no keď som všetko podal, po mesiaci mi prišla odpoveď, že to nestačí. Ohlásená stavba vraj nespĺňala zákonné podmienky pre ohlásenie, a preto je potrebné podať žiadosť o stavebné povolenie!

V každej žiadosti som upozorňoval na okolnosti hodné osobitného zreteľa:

Nakoľko sa v bytovom dome nachádza osoba s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a ďalšie osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, žiadame prihliadať na okolnosti hodné osobitného zreteľa pri zohľadnení urgentnosti riešenia a kladného vybavenia žiadosti.

Viete, aký bol výsledok? Žiadna ochota, žiadna pomoc. Trvalo to ďalšie dni a týždne, kým som vybojoval, že v našom prípade predsa len stačí ohlásenie drobnej stavby. Napokon rozhodnutie zmenili a mohol som podať ohlásenie, nie žiadosť o stavebné povolenie.

Výsledok: V júni sme podávali prvé ohlásenie drobnej stavby, nasledovalo obojstranné presvedčovanie a v októbri sme opakovane podávali druhé ohlásenie drobnej stavby.

Nasledoval ďalší boj s veternými mlynmi. Nechcem sa zdĺhavo rozpisovať, pokúsim sa to skrátiť. Rampa mohla stáť len napravo od schodiska a tu bol kameň úrazu – v ceste totiž stáli dva stromy, ktoré bolo potrebné vyrúbať. Pozemok patril mestu Košice, ale spravuje ho Správa mestskej zelene, ktorej sme adresovali žiadosť o vydanie súhlasu na výrub drevín.

V žiadosti sme uviedli ako dôvod: „Výstavba bezbariérové rampy“ a žiadali sme o výrub dvoch stromov. A čo urobila Správa mestskej zelene? Našu žiadosť zmenila a požiadala príslušný orgán štátnej správy (životné prostredie) o výrub nie dvoch, ale iba jedného stromu, a to z úplne iného dôvodu – že strom svojím habitusom spôsobuje tienenie spodných bytov.

Tým, že sa o výrub druhého stromu žiadalo opakovane a možno aj pre pozmenený dôvod výrubu zo strany Správy mestskej zelene, sa samotný výrub zrealizoval až o celý rok neskôr, tesne na konci ďalšieho vegetačného obdobia. Podotýkam, že som všade musel doslova prosíkať. Spôsobilo nám to veľké zdržanie, lebo povolenie na výrub stromov bolo podmienkou pre povolenie zo strany stavebného úradu.

Absentovali štandardy postupu, chýbala ochota a mnohé iné. Úradnícky galimatiáš pokračoval. Jednoducho povedané, ak chcete mať povolenie na výstavbu bezbariérovej rampy, musíte mať nejako vysporiadanú plochu pozemku, na ktorom má murovaná rampa stáť.

Nič neobvyklé, len akosi nevedela ľavá ruka, čo robí pravá. Tu sa naozaj nechcem rozpisovať, lebo by som musel použiť aj ostrejšie slová, čo nerobím – skôr hľadám riešenia. A tak sme spolu s nepripravenými úradníkmi hľadali spôsob, ako celú už aj tak zmeškanú vec urýchliť.

Nasmerovali ma na ÚHA a dočkali sme sa stanoviska Útvaru hlavného architekta mesta Košice, že stavbu z ich strany akceptujú. Po úpornom doprosovaní sa a hľadaní postupov sme aj z majetkového oddelenia dostali požehnanie a ich súhlas s umiestnením stavby bezbariérovej rampy na pozemku mesta.

Tri razy hurá: HURÁ – HURÁ – HURÁ!

Preto budem určite presadzovať administratívne zjednodušenie a urýchlenie celého procesu vybavovania – akýsi štandard postupu. Je potrebné vytvoriť vzorový návod a postup aj na základe týchto skúseností.

Bytové domy sú si veľmi podobné, a preto by ani bezbariérové rampy nemali byť výrazne odlišné. Pre najčastejšie typy bytových domov by mesto mohlo v spolupráci s architektmi vytvoriť typizované projekty rámp.

Tieto projekty by už mali vyriešenú estetiku aj všetky normatívne a bezpečnostné požiadavky, čo by ušetrilo čas i peniaze mestu, oddeleniam schvaľujúcim procesy a v neposlednom rade aj obyvateľom bytoviek pri vypracovaní individuálnej projektovej dokumentácie.

Mesto by mohlo stanoviť bezbariérové vstupy ako prioritné žiadosti so skrátenými lehotami na vybavenie, čo by malo byť vzhľadom na ich účel samozrejmosťou.

Nápadov mám dosť, ale môžete zaslať aj ten svoj na e-mail: musisatodat@gmail.com.

Malo by sa uvažovať v rovine kombinácie administratívneho zjednodušenia a priamej finančnej podpory. To by vytvorilo silný impulz pre zvýšenie počtu bezbariérových vstupov v meste a výrazne by zlepšilo kvalitu života obyvateľov s obmedzenou mobilitou.

Spoločne tak môžeme krok za krokom zlepšiť celkovú situáciu pre bezbariérové rampy pri bytových domoch!