Nie je mi to jedno. Pretože toto nie je iba politika. Je to mesto, v ktorom vyrastajú naše deti. Krásne a najzelenšie sídlisko Terasa, plné parkov, oddychových zón a skvelých ľudí. Sídlisko, kde žijú naši najbližší – rodina, príbuzní a priatelia. Sídlisko, ktoré postavili naši rodičia, ktoré teraz zveľaďujeme a raz ho budeme chcieť odovzdať svojim deťom.

Nie som ľahostajný k dianiu na Terase, sledujem samosprávu a dokážem oceniť prácu ľudí aj vzdať hold osobnostiam, ktoré robia mestu dobré meno. Naopak, kritizujem tých, ktorí mestu škodia svojou neschopnosťou, nečinnosťou či sebeckou vypočítavosťou.

A takýchto ľudí máme v samospráve stále viac. Ako domovník v bytovom dome tu u nás na Terase som pri svojej práci konfrontovaný s úradmi a hnevá ma, keď sa neviete dovolať, keď čakáte na úradnú odpoveď niekoľko mesiacov, keď sa menia podstatné veci bez informovania obyvateľov a keď nedodržiavajú zákony tí, ktorí by nám mali ísť príkladom.

Mám svoje skúsenosti ako domovník v bytovke. Naša suseda, 80-ročná pani, musela tlačiť svojho syna na invalidnom vozíku cez koľajničky pre kočíky celé dva roky. Presne tak dlho nám trvalo vybaviť povolenie na výstavbu murovanej rampy, hoci sme projekt a všetky dokumenty mali vzorovo pripravené. Píšem o tom podrobne vo svojom článku.

Samozrejme, pohár mojej trpezlivosti už pretiekol. Preto sa vás, moji susedia a obyvatelia sídliska, pýtam: Máte pocit, že je to o reálnom riešení problémov, alebo ide len o akýsi pravidelný štvorročný cyklus divadelného vládnutia (tzv. performative governance), keď sa veci dajú do pohybu pol roka pred voľbami? Na každom rohu vykopať dieru, zaplátať 3 m², natiahnuť pásku, umiestniť tabuľu so smajlíkom, rozdať čipy ku kontajnerom, osadiť pár lavičiek, pochváliť sa čistotou a bezpečnosťou a sľúbiť aj nemožné? Divadlo, ilúzia práce, ktorá má pripomínať: „Pozrite sa, pracujeme pre vás celé štyri roky.“

Nie som profesionálny politik s vyvoňaným marketingom a nemíňal by som vaše peniaze na pestrofarebné časopisy plné chvály a sľubov, na plagáty ani na drahé bilbordy.

Nebol som ešte v komunálnej politike, ale už sa na to nechcem len pozerať. Chcem konať, a preto kandidujem ako nezávislý kandidát do všetkých troch zastupiteľstiev – mesta, mestskej časti aj kraja. (Chcem a viem riešiť vážne témy a tie vyžadujú všetky tri úrovne zastúpenia, ktoré z hľadiska času a plánovaných zasadnutí hravo zvládnem.)

Poctivo som obišiel dvere mnohých z vás, aby sme sa porozprávali o tom, čo nás trápi. Ďakujem vám za 1 200 vašich podpisov, ktorými ste nielen podporili moju kandidatúru, ale aj zachovali moju budúcu nezávislosť od akéhokoľvek miestneho zoskupenia sledujúci len svoje  osobné záujmy.

Lebo nemám v pláne štyri roky riešiť, či máte čip ku kontajnerovisku alebo lavičku pred bytovým domom, prípadne budovať cvičiace ihriská kde-tade, ktoré aj tak neplnia svoj účel.

Chcem svojím prístupom zmeniť komunálnu politiku v Košiciach. Volám sa Pokorný a moje priezvisko ma naozaj vystihuje v živote aj hodnotovo. Táto cnosť mi síce občas dáva zabrať, ale dodáva mi aj energiu a rovnováhu. Robím veľa pre druhých, a aj keď ide o cudzích ľudí, nevadí mi to.

S mestom je to ako s rodinou – nesmie v nej chýbať dôvera, vďaka ktorej rastie spolupatričnosť. Práve tá potom spája a motivuje obyvateľov. Ak máte pocit, že ste súčasťou niečoho, čo naozaj funguje, umožňuje nám to efektívne pracovať a ekonomicky rásť.

Preto gro mojej služby pre obyvateľov bude spočívať v hľadaní chýbajúcich peňazí – a to na strane výdavkov a úplne odspodu. Nemôžeme napríklad vydávať tlačený mestský časopis v digitálnej dobe. V našej bytovke sa vyhadzuje, ľudia ho nečítajú – a to je len jeden príklad z tisíca, ktoré by som vedel nájsť na strane prebytočných výdavkov mesta.

Presadím dôkladné preskúmanie fungovania mestských podnikov. V prevádzke, nákupe energií, materiálov a outsourcingu služieb by sa dalo nájsť množstvo úspor. Stačí na túto prácu nasadiť schopných a čestných ľudí!

Pozriem sa na dôvody veľmi drahého komunálneho odpadu – je to už neúnosné! Prečo to vedia robiť v Ostrave za 29 eur a my v Košiciach za 65 eur na osobu a poplatky chceme stále zvyšovať?

Nepáči sa mi drahé parkovanie v Košiciach. V Budapešti pred parlamentom zaparkujete lacnejšie ako u nás na Mäsiarskej ulici a odmietam aj neobvyklé vyberanie parkovného 24 hodín denne vrátane soboty, a to aj v čase, keď sú parkoviská prázdne.

Budem proti rozširovaniu platených parkovacích zón na sídliská, nechcem vyčnievajúce parkovacie automaty pred blokmi! Aká je to logika, keď prídete podvečer z práce a po dvadsiatich minútach krúženia zaparkujete na rozbitom asfalte tri ulice od vchodu, pričom mesto radostne zvolá: „Gratulujeme! A teraz nám za tento úžasný zážitok zaplaťte rezidentskú kartu!“ Kým pred rodinným domom vám nikto mestskú čiaru nenakreslí a účet za státie nepošle, na sídlisku sa z rozbitého parkoviska pred vlastným oknom stane predražená nehnuteľnosť.

Nepáči sa mi, že my, obyvatelia bytových domov, sme znevýhodnení. Poctivo platíme dane aj poplatky, no napriek tomu od štátu či mesta dostávame namiesto podpory len ďalšie účty.

Keď listujem v dotačných schémach, bije mi do očí nespravodlivosť. Kým majitelia rodinných domov čerpajú tisíce eur z programov „Obnov dom“ alebo „Zelená domácnostiam“ ako nenávratné financie vo forme grantov, my na sídliskách sme odkázaní na úvery z bánk a ŠFRB.

Ako domovník viem, čo to znamená: každé zateplenie či oprava strechy pre nás predstavuje ďalšie zadlžovanie fondu opráv na desiatky rokov.

Spojme sa a žiadajme odpovede na to, kedy sa konečne začne investovať do našej kvality života. Kedy budeme mať aj my, obyvatelia bytových domov, prístup k nenávratným finančným prostriedkom vo forme grantov a dotácií na rekonštrukcie súvisiace so zateplením rozvodov tepla, vody, na chladenie klimatizáciou, na rekuperáciu či komunitnú fotovoltiku? Napokon druhé najväčšie mesto musí mať na to, aby zastupovalo záujmy svojich obyvateľov aj vo veľkej politike!

Košice už dávno mali mať kvalitnú cyklistickú infraštruktúru! Naozajstné cyklotrasy oddelené od ciest a chodníkov, nie len nakreslené čiary na asfalte.

Nepáči sa mi skokové zvyšovanie miestnych daní. Mesto má aj iné možnosti, ako získať prostriedky na svoje výdavky! Najprv ich treba znižovať, upraviť hospodárenie, konsolidovať dlhy a posvietiť si na stále existujúce rodinkárstvo a korupciu.

Ako nezávislý kandidát zdôrazňujem, že mesto musí vedieť lepšie využívať svoju ekonomickú pozíciu a zefektívniť čerpanie finančných transferov z vyšších úrovní riadenia, akými sú štát a EÚ. Mesto ako Košice má okrem tradičných verejných zdrojov (dane a poplatky) aj možnosť získavať financie zo súkromného sektora. Napríklad v rámci PPP projektov dokáže realizovať väčšiu mestskú infraštruktúru.

Financie môže získavať aj formou sponzorstva a darov od firiem a pri správnej motivácii aj od ochotných Košičanov, ktorí by radi prispeli napríklad na obnovu parku či dobudovanie úseku cyklotrasy. Existuje aj možnosť emitovania vlastných dlhopisov a mnoho iných spôsobov, ako vlastnou aktivitou získať financie pre mesto!

Chcem koniec preplneným križovatkám a viac kruhových objazdov. Chcem viac vysadených stromov, ktoré nebudú vysychať! Chcem zjednodušiť a urýchliť proces vybavovania bezbariérového prístupu do bytových domov a budem hľadať aj možnosti príspevku mesta na tieto účely.

Milí susedia, obyvatelia sídliska,

Som človek z praxe, nie som politik ani sebec, len chcem, aby sa v Košiciach žilo lepšie, férovejšie a bez zbytočných poplatkov za každý nádych.

Ďakujem vám za vašu doterajšiu podporu a dôveru. Verím, že spoločne dokážeme priniesť do nášho mesta zdravý rozum!

S úctou

Mgr. Leo Pokorný – www.leopokorny.sk

váš sused, domovník a nezávislý kandidát